Od Gibraltaru po Strelkov mys: 279 dní na cestě Afrikou

Jak vznikl nápad přejet Afriku na kole? Proč zrovna Afrika?

Nápad prejsť Afriku vznikol tak trochu náhodou a spontánne. Pôvodne som mal v pláne Áziu a prísť až do Vietnamu. No počas polročnej cesty po Európe s mojou manželkou Petkou, som začal viac vnímať aj africký kontinent. Totiž, keď bicykluje človek v novembri a decembri v Portugalsku a Španielsku, oveľa viac vníma možnosť, že tam za úzkym Gibraltárom je Maroko a začína Afrika. Stretávali sme ľudí, ktorí mierili do Afriky. Jednoducho mi to začalo vŕtať v hlave.

Potom, po návrate z Eurotripu, to logisticky vyšlo tak, že som mohol vyraziť na jeseň. Na zimu je lepšie ísť do teplej Afriky ako do horských sediel strednej Ázie.

A neposledným faktorom bolo, že ma lákala Sahara. Spravil som si na jar mesačný trip po Maroku a Sahara ma úplne očarila. Odtiaľ bol už oba kúsok k túžbe prejsť ju (Saharu) celú. No a keď už prejdem Saharu, bola by blbosť nepokračovať ďalej.

Jak řešíš na cestě ubytování, hygienu nebo jídlo? Jak to vychází finančně?

Ubytovanie riešim veľmi jednoducho. Beriem so sebou stan a kempujem na divoko. Nachádzam si vhodné miesta, ktoré sú ukryté pred zrakom ľudí a sú nenápadné. Za tie roky môjho cyklocestovateľského života som už celkom prišiel na triky, kde a ako nájsť dobré miesto. Nejde totiž len o to rozložiť si niekde stan.

Dôležité je aj to, aby bolo miesto bezpečné, aby tam, pokiaľ možno, nikto v noci neprišiel. Čím menej ľudí o mne vie, tým lepšie, tým menej ľudí môže mať so mnou problém. V neposlednom rade je skvelé, ak nie je stan capnutý len tak niekde v burine, kde do rána prevlhne rannou rosou alebo ním budú v noci zmietať vetry. Takže nájsť miesto pod strechou je terno, ktoré sa však nečakane často podarí.

Ideálne sú rôzne rozostavané domy, autobusové zastávky (hoci tie sa Afriky netýkajú), školy, ktoré majú často terasy a podobne.

A keď to inak nejde, v Afrike je veľmi osvedčená metóda, prísť do malej dediny, nájsť náčelníka alebo starešinu a priamo sa ho opýtať. Zväčša nie je problém, ukáže miesto, kde sa môžete zložiť.

S hygienou je to horšie. Neraz sa obmedzila len na umytie zubov ráno a večer po dobu pár týždňov. To celkom ide v Európe a na Sahare, kde je sucho. Ale ďalej na juhu v trópoch a pralesoch je vysoká vlhkosť. Človek sa potí ani nie tak z tepla, ako z tej vlhkosti. Tu aplikujem poľnú sprchu. Stačí mi na to liter alebo liter a pol vody do cyklo fľaše a opláchnem sa, namydlím a zmyjem. Dá sa to. Ak sa to robí efektívne. Netreba mydliť všetko. Iba kritické miesta :)  V praxi potom zhruba raz za týždeň alebo dva mám možnosť prespať v nejakom ubytovaní. Či už si booknem niečo cez platformy alebo využijem free pozvanie. V Afrike k tomu často "pribalia" aj vedro s vodou, takže sa dá umyť.

Minimálne využívam jazerá a rieky. V Afrike. Kvôli neistej situácii s rôznymi parazitmi od malých mikroskopických potvor až po krokodíly :)

Strava je v Afrike, aspoň pre mňa bola, najväčší problém. Nie je najťažšie bicyklovanie, ani kempovanie, piesok, teplo, alebo dážď. Najviac ma trápilo jedlo. Hlavne zohnať niečo normálne pod zub.

Totiž, v Afrike nefungujú supermarkety ako u nás. Že prídeš a nakúpiš naraz, rýchlo, všetko a hlavne máš výber. Tu sú malé krámiky, v každom je niečo, takže musíš obehať 6. Navyše sortiment je veľmi obmedzený. Často len základné suroviny na varenie a sladkosti. Nič, čo by človek povedzme po pol dni bicyklovania zhltol. A potom sú tu pouličné fastfoody. Volám to „kýblikový systém“. Pani si vyloží na drevený stolík pekne na slniečko kýblik s mäsom, cestovinami a majonézou, pekne na to praží slniečko a ty si to môžeš kúpiť. Spravidla je to vždy na dne toho kyblíka, takže nevieš, koľko dní už to na tom slniečku je.

Reštaurácie európskeho typu tiež nájdeš len vo veľkých mestách, takže toto nie je cesta. Neraz ma zachraňuje vlastné varenie večere.  Nech už je cez deň strava akokoľvek biedna, mám vždy po ruke balík ryže alebo cestovín a večer si uvarím v mojej poľnej kuchyni. Ale to je tiež také, z 250 dní som jedol 200 dní suchú ryžu, občas sa šmyknú paradajky, občas dokonca korenie, ale stále je to dookola ryža :)

Cenovo som sa snažil vmestiť do 10 Eur na deň, čo sa týka jedla. Išlo to, hoci trebalo zvažovať. Afrika nie je lacná. Ceny sú tu také ako u nás, resp. lacné sú len lokálne veci typu banány, ryža, ananásy. Ale čokoľvek iné je za európske ceny.

Okrem toho, samozrejme, mám ďalšie náklady, napríklad na ubytovanie, hoci toto som sa snažil minimalizovať, alebo na víza. Víza sú riadna pálka, treba si to nabudgetovať vopred a počítať s tým, aby si nemal srdcovú zástavu, keď si každé dva týždne dáky konzul vypýta 200 Eur.

Pokračování v tištěném magazínu VENKU 2026.